Drahoslav Mika

 
Tam poznania strom klíčil.
Na svete bolo prvé TABU:
Jablká trhať zakázané!
A ochutnať ich – božechráň!
Kam čert nemôže,
pošle babu – Veď
Eva vždy vie ukuť plán.
I privraví sa Adamovi:

Čože
Stane sa
Ak ja z tých jabĺk ochutnám?
Aby si vedel – nie som skúpa –
Adam, hádam len tebe dám.
Veď je to rajská záhrada …

Hada zaujme záhada
Záhada devy Evy

Adam sa s Evou neháda –
Aj jeho láka záhada
/ktorá vraj vyšla od hada …/

…………………………………..

Eva spoznala Adama
Adam /ne-?/ spoznal Evu
A spojil ich strom Poznania

V šatníku listy figové …
/Prvý donášač na love – za love?/
Lebo tabu kto naruší
Vyťahaný je za uši
A nemôže si hovieť v Raji,
Lež v pote tváre chlebík, rožky
Dorábať musí bosonožky,
Či slnko svieti, či je blato –

PRÁCA je TRESTOM BOŽÍM za to!

A strom Poznania
Na Nepoznania zmenil sa –
Človek jablká otriasa
A užíva ich za tekuta.

Pravda – tá býva veľmi krutá,
Pretože potom – márna sláva –
Ani sám seba nepoznáva.
 
 
predošlý článok ………………. nasledujúci