Založ si blog

Čakanie na teroristu 3

cakanie     Prídu? Neprídu? Kedy? Koľkí? Ako? Peši?  Peši by zanechali v snehu stopy. Podľa stôp by ich našiel aj ten najhorší stopovací pes Harry. Ale čo, ak teroristi v snehu stopy nenechávajú? V dnešnej dobe je všetko možné, len treba chcieť. Veľmi chcieť. Len schudnúť sa nedá… Prídu autami? Vlakom? V jednom filme prišli na lietadle. Alebo žeby na rogale? Jeden môj známy na rogale zdrhol za hranice všedných dní. Na letiace objekty sa nesmie strieľať. Teda – aspoň by sa nemalo. Lenže mňa o tom nikto nepoučil. Ale vraj niekedy sa aj môže,   výnimočne… Výnimky stále potvrdzujú pravidlá.

     Pri troche dobrej vôle by mohli pristáť aj na terase objektu X. A po úspešne vykonanej  akcii by mohli hneď odletieť. Ako nejaké UFO. Po neúspešnej by neodleteli – od toho som tu Ja!

     (Ja som napísal s veľkým J, lebo som to odpozeral od Angličanov. A Angličania vôbec nie sú hlúpi. Iba niektorí. Ako aj Slováci. Alebo Angolčania. A vari som Ja hlúpejší od Angličana alebo Angolčana? To teda nie. Veď do školy som chodil. I poza školu. A niektorí chodia aj poza zamestnanie.)

     Ej, či by som si zlízol. To by mi len tak neprešlo. Keby vykonali a uleteli… Strážiť objekt X to nie je len tak, to je veľmi vážna vec… Ešte dobre, že zrušili absolútny trest. Zostali iba relatívne. Ja keby som bol teroristom, ja by som prišiel na ťave! Ťava je nenápadná, ani veľmi často nepije. Nie ako poniektorí.  Alebo na oslovi – to je nápad! Na oslovi! Oslov je dosť, na každého sa ujde. A ak treba, oslíček sa môže otriasť. Raz som jedného videl. Otriasal sa síce, ale žiadne dukáty z neho nevyšli. Exkrementoval normálne, ako kôň. Veď život nie je rozprávka. Rozprávka, na rozdiel od chlapa, má vždy dobrý koniec. 

     Podľa čoho ich však spoznám?? Nerád by som zastrelil nevinného človeka. Vlastne ani vinného. Ja mám srdce mäkké. Len pečeň trochu tvrdne. Možno z toho som taký natvrdlý. Ako uvarené vajce.

     Možno mi predložia služobné preukazy. Overené okrúhlou modrou pečiatkou svojej materskej teroristickej organizácie. Alebo skôr červenou… Teroristi asi sotva majú modrú krv. A možno krv ani nemajú (a práve preto z cudzieho krv netečie). Možno keď sa porežú, nepotečie im zo žily krv, ale dym. A preto je dnes všade toľko smogu. A ja musím mať v pohotovostnej polohe masku OM-10. Buldoga.  

     A možno to budú mať napísané na rukáve. Na takej páske, ako mávali dobrovoľní pomocníci policajných zborov a iných bezpečnostných zložiek. Bezpečnostné zložky sú pre teroristov nebezpečné.   Mohli by mať aj odznaky. Možno by mi jeden aj do zbierky dali. (-Vojačku, vojačku, nemáš odznačik? -Odznačik nemám, ale ručičku ti zlomiť môžem! Cha-cha!  Čierny humor. Afroamerický.)

     Ešte sa môžu predstaviť iba slovne. -My sme teroristi a prišli sme vyhodiť do vzduchu objekt X. Žiadame vás o vpustenie do objektu hlavným vchodom! Uhnite z cesty! (Slušne vychovaní teroristi vykajú). No hej, ale v takomto prípade musia mať aj tlmočníka. S registráciou na súde. A taký tlmočník čosi stojí. (Aspoň dačo…) Či budú mať dosť peňazí? Aj diéty mu bude treba vyplatiť, aj ušlú mzdu. 

     Najponižujúcejšie bude, ak nepovedia nič. Objavia sa ako spod zeme, odstrčia ma od dverí, odoberú mi zbraň, náboje a možno aj masku. Ako dobre, že som nevyfasoval lopatku. (Pod lopatkou ma zvykne pichať. Preto nosievam so sebou pichacie hodiny.) Vojdú dnu a začnú si tu bašovať, začnú  sa tu cítiť ako doma.  Ja sa doma dobre necítim. Občas však cítiť moje fusakle. Len či ma pre začiatok nezastrelia… Čo si potom počnem? 
 
     Môj vnútorný hlas mi našepkáva, že by to mali byť slušní ľudia. Že najprv požiadajú. A čo ja? Mám ich vpustiť dnu? Nemám? (Aj dnu už mám,… v palci na nohe) To mi nik nepovedal. Keby prišli len tak ako ľahkoodenci bez zbraní, možno by som si s nimi poradil. Veď ľaľa – zbraň mám, náboje tiež, ostré, Aj masku OM-10… Horšie bude, ak prídu ozbrojení. A čo to bude? Pištole? Ak áno, akého kalibru? Koľko budú mať nábojov. A ostrých alebo slepých? Budú mať aj svetlicu? Guľomety?  Len aby neprišli so semtexom. Ten je vraj životu nebezpečný. Moja babka to povedala. 

                                       

                      D r a g o   

                                                        (Kým tu budem, bude aj pokračovanie)

Šidlo vo vreci 71

18.12.2018

Aj voľby sú hry, ale bez chleba. . Farár je čosi ako kresťanský šaman. . Ak chce rodič dieťaťu vybiť hlúposti z hlavy, bije ho po zadku. Žeby boli hlava a zadok prepojené? . Na štúdiu viac »

Neujdeš

15.12.2018

Pred sebou neujdeš Márna je námaha Oslík sa zatína Ťava ťa neťahá . Koníča zakopne Márne je snaženie Hrboľmi - výmoľmi Život ťa poženie . Nezrýchľuj žitia krok Púť sa ti neskráti viac »

Deň čo Deň

12.12.2018

Kam ma dnes zaveje? Mámenie zo sna budí. Veslujem v galére, Búšia mi zvony v hrudi. . Zapriem sa do vlny, Ponorím hlbšie veslo. Záber je jadrný, Sirény vábia piesňou. . Mäkký vosk do uší. viac »

počasie, poľadovica, zima

Bratislava zriaďuje pre chodníkovú novelu horúcu linku

19.12.2018 14:09

Verejnosť môže prostredníctvom nej nahlasovať kritické úseky, ktoré sú neodrhnuté či zľadovatené.

Európsky súdny dvor

Európsky súdny dvor rozhodol proti Grécku v prípade islamského práva šaría

19.12.2018 14:00

Vdova po mužovi sa v roku 2014 odvolala na európskom súde, keďže po rozhodnutí gréckeho súdu prišla o tri štvrtiny svojho dedičstva.

sklárska škola, lednické rovne

Lednické Rovne prídu o školskú ikonu

19.12.2018 14:00

Takmer sedemdesiatročnú tradíciu mala Stredná odborná škola sklárska v Lednických Rovniach. Dlhé roky sa spájala so sklárňou, ktorá vychovala množstvo úspešných sklárov. Teraz končí.

Belgicko, Charles Michel

Po rezignácii premiéra sa belgická vládna strana vyslovila proti predčasným voľbám

19.12.2018 13:42

Najbližšie parlamentné voľby v Belgicku sa majú konať v máji budúceho roku.

Drahoslav Mika

fejtóny, aforizmy, básničky

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,514
Celková čítanosť: 2574223x
Priemerná čítanosť článkov: 1700x

Autor blogu