Hrdlačí Ligdos pri Faiste:
Oseje, zožne, vymláti…
Ku pôde plodnej roľník prischne.
Úrodou rok je bohatý.
Ulieva Bohom na obetu,
Na oltár sype obilie.
Urobí mlatba koniec letu.
Odmena Ligda neminie.
Teší ho láskou Telethúsa,
Čo večer lôžko vyhreje.
Žena má ľúbiť svojho muža.
Požehná Boh ich nádeje.
V mladej sa žene pohne čosi –
Semä sa lásky privilo.
Na biely svet sa ktosi prosí –
Oblažiť dom má mimino.
Uviazne loďka nad plytčinou –
Poverám Ligdos uverí…
Pýšiť sa má chlap iba synom,
Žiadneho chosnu od dcéry…
Otcovi syn je na oporu –
Obrobí role, podedí…
Prináša dcéra iba smolu,
Privedie otca do biedy…
Nestojí drachmu za deravú,
V osude jej sa nevodí…
Postaví Ligdos tvrdú hlavu:
Ak sa im taká narodí,
Manželka nech ju zaraz zgniavi –
Utopí… Zhodí zo skaly…
Jedine syn má byť ten pravý.
Oko sa matke zakalí.
Modlí sa chúďa ku Iside,
Bábätko prosí na mieru.
Bohyňa do jej snenia vníde.
Na Ligda ohľad neberú.
Či syn to bude, a či dcéra,
Pred Ligdom nech sa utají.
Do plienok otec nenazerá,
Nepozná sa to po tvári.
-Odievaj dcérku v chlapčie háby, –
Prevraví múdra Bohyňa. –
Ukrývaj nahú pred pohľadmi,
Vydávaj vždy ju za syna.
Vypeľhaj dievča za fafrnka.
Obľúbi muž si chalana,
Po nose keď mu bude brnkať,
Pomôže kozy naháňať…
Pobije nech sa, povystrája,
Nezbedí s mlaďou čoby šrac.
Obnažiť smie sa iba skraja,
Zastretý nech si nájde pľac.
Pomôže priviesť na svet bábo
Isida mladej materi.
Zvedavo mrknú stredu nadol –
Pozná sa – dcérka… po perí…
Ífis je meno pre batoľa,
Dávali také na Kréte.
Mamkina vôľa všetko zdolá.
Vlečú sa roky napäté…
Vychodí zrána, večer hasne,
Hélios kone poháňa.
Z Ífidy rastie dievča krásne
A ešte krajšie chalaňa…
Matka ju ľúbi, otec „jeho“ –
Jedlička spola, spola klen.
Človek by ani nepostrehol…
Jednaký vrhá dieťa tieň.
Preletia letá, dieťa vyzrie
V šuhaja ako malina.
Na perách matky úsmev mizne,
O dcérku báť sa začína.
Utiahne sa s ňou kdesi v sade.
Štyroma medzi očima
Odhalí závoj krutej pravde
Premeny dcéry na syna.
Prehltne Ífis horkú slinu.
Dieťa veď nie je na vine…
Mení sa slina na palinu.
K matke sa tuhšie privinie.
Ponesú spolu tajny bremä.
Stará sa Ligdos o role,
Kozičky či sú napasené…
Ífis mu oči nekole.
Jedného dňa sa otec vráti:
-Ženy ťa, synu, neminú…
Dohodol som sa s otcom Ianthy
Svadobnú strojiť hostinu.
Najkrajšiu koru v Faiste celom
Zjednal som, chlapče, pre teba.
Ryšavé vlásky, oblé telo…
Bohovia pannu velebia…
Od zvesti matka skoro omdlie.
Kľuje sa šidlo z vreca von.
Ryšavé vlásky… Telo oblé…
Na svadbe hanba ako hrom..!
Nad Faistom chmáry sťahujú sa –
Od Ligda nič už nespasí…
Modlia sa ženy na nebesá,
Blyslo sa aby na časy…
Modlia sa svorne ku Bohyni:
-Isida, pomôž ešte raz…
Otec nech dcérku neobviní,
Od hnevu jeho ochráň nás…
Lamenty k ušiam božským letia.
Veď je jej takmer krstná mať…
Pre čary letí do Zásvetia.
Dievčinke náčim pomáhať…
Stretnú sa mladí zoči – voči –
Vpije sa Ífis do Ianthy…
Sľúbi ju ľúbiť vodne v noci,
Manželom byť jej galantným…
Teší sa otec, trasie matka –
Svadobný deň je v nádvorí.
Ífida rúčku milej hladká,
Moiram sa dievča pokorí…
Vtiahnu sa sami do samoty,
Uľahne Iantha na lóže…
Ífida túžby lásky krotí,
(Bolí „ho“ hlava akože…)
Zasiahne Isis v pravú chvíľu!
Ífida ešte otáľa…
Bohyňa mení roztomilú
V roztomilého šuhaja..!
(Faistos, vyslov Festos – mesto na Kréte,
Kora – dievča, dievčina,
Moiry – bohyne Osudu)
D r a g o 25/28082013
Celá debata | RSS tejto debaty