Drahoslav Mika

Popredku pôjdu popútaní. S prvým ich vojom vypraví Héraklés s lúčom slnka ranným. Manželke pošle pozdravy…

Eiréne seje pokoj, ticho, Spievajú Múzy o mieri, Utíchol krvi lačný víchor, Vrátil sa úsmev na pery.

Sexuálne je pravicovo orientovaný. Od myslenia bolí hlava. Od nemyslenia – celé telo. Zo všetkého sa vyzuť nedá. Napríklad z podprsenky.

Minulo rokov sto či dvesto, Hádam aj zopár miriád. Na Diov Gaia gáni prestol: Zmrzačil Krona, a je rád…

Nebolo vidu, sluchu, vôní, Nebolo Svetla ani Tmy. Chýbali Priestor, Čas aj Pohyb, Bol iba Chaos bezodný. Bez hlavy, päty, duše, krvi, Bez ladu – skladu, bez kraja… Nultý bol Chaos, a či Prvý? Idea v Logu povstala.

Po čase zase Héra zhora Héraklu s túžbou do hlavy Zaseje semä nepokoja. Spomenie život túlavý…

Čaká ho Tyrinth večnosť celú. Prichádza žitím zmorený. Do kúta kladie luk aj strelu. Pomýšľa, že sa ožení.

Area synak: Po predkovi Neskrotný, bujný, zurvalý, Bije sa, rúva, vraždí, loví, Prebodne, praští, ovalí…

Stanné právo na slovenský spôsob: Zákaz vychádzania – z platu! Vtáčia chrípka sa prechodiť nedá. Iba prelietať. Mandle vám šéf zdvihne raz-dva. Horšie je to s platom.

Héraklés kráča, v bruchu kručí. Tirynth je ešte ďaleko. Hladí ho slnko zlatolúčmi. Čistý je, trest sa prevliekol.