Drahoslav Mika

Preleteli roky, preplávali týždne Moje ruky – nohy dávno nie sú svižné Už ma nestrihajú na blbečka, ježka Kazí sa autobus, kolobežka mešká .

Hanbí sa Clio za dejiny Zeus sa zo sna prebudí Pomaly škrípu Božie mlyny Zanevrel človek na ľudí .

Zaodieva Noc ma do sna Pestré sníčky tkajú krosná Škriatkovia mi lôžko stelú Od mladej po starú belu .

Akoby na potvoru sa moje túžby splnia vždy niekomu inému. . Niekedy je mýliť sa aj božské. Napríklad vo svoj prospech. .

Niektorí majú hlúposť ako koníčka a venujú mu celý svoj voľný čas. . Ak je Život pohyb, Smrť je nehnuteľnosť. . Komplex megalománie je nevyliečiteľný. . Ak sa chcete niekoho zbaviť, požičajte mu peniaze. . Kto sa včas nechytí rozumu, neskôr sa chytá za hlavu. . Ľahšie sa napľuje do Duše ako do tváre. . Čestní ľudia kradnú menej. . […]

Svet je rád klamaný Preto jedni ľudia druhých klamú Hýri chrám lumpární Skočí chudák šmejdom na reklamu .

Sám si sadám ku studenej večeri Za horu sa zvyšok slnka steperil Poletujú popolavé holuby Na večierku trúba ešte netrúbi .

Bohatstvo z Boha je to pravé Láka ma lúka pokoja Spočiniem telom v letnej tráve Nehou ma lúče napoja .

Bezproblémoví sú problémom už sami osebe. . Len čo sa človek zmocnil ohňa, hneď založil požiar a vymyslel peklo. .

Privravel som sa Noci včera Hneď mi aj tykať začala Štvornožky som sa k hviezdam štveral Luny sa dotkol bezmála .