Drahoslav Mika

Po každom zlome, zvrate, vojne Rojkovia veria v zmenu Sveta Prídu že časy bohabojné Od šťastia ľudia budú plesať .

Ego a Ja sa nedohodnú Ego je prvé, Ja je druhé Len čo som uzrel devu zvodnú (Plamienky v očiach, nohy dlhé) .

Nemám rád kvety narezané Rezaným kvetom život berú Z rezaných kvetov bolesť vanie V Prírode Boh si ukryl Vieru .

Zo sľubovaného blahobytu mnohí nemajú ani len blahoizbu. . Medový mesiac nie je z medu, on má iba takú farbu. .

Keď je vonku nemo Keď je doma hlucho Kradne hlasy démon Ústam vládne sucho .

Privolala Jar spod zeme trávku Mladý Život v nej sa zelená Nasáva Zem dáždik na popravku Roztriasli sa kvietkom kolená .

Splynuli s nocou vrany. S lampášom Mesiaca Túlam sa zadumaný Bodla by domáca .

Dôchodky sú nízke, lebo na vyššie by zhrbení dôchodcovia aj tak nedočiahli. . Keby utečenci utekali ďalej okolo sveta, došli by domov. .

Pod briezku si sadnem, otvorím si Dušu Možno sa z nej vrabce napijú Opreteky s časom korytnačky klušú Ponúka mi Slnko Hostiu .

V lone parkov parkoviská rastú Vybledli už kvety umelé Vodia psovia ľudí na povrázku Tetujú sa tety na tele .