DRAGONAUT
Plavím sa loďou Života
horami – dolinami.
Čas neúprosne klokotá…
Chlieb sladký, horký, slaný…
Ochutnať všetky stihol som
aj omrvinky schovať.
Kedy kapitán zavelí:
-Konečná – vystupovať!?
Koľko mi ešte zostáva
nocodní do prístavu?
Možnože celkom pramálo,
než k spánku skloním hlavu.
Koľkokrát si ma privinú
Deň i Noc do náručia,
keď v slnka lúči poslednom
sa lúčne kvety lúčia?
Koľkokrát si ma privinú
Deň i Noc do náručia,
keď v slnka lúči poslednom
sa lúčne kvety lúčia?
Koľkokrát duša prírody
sa bude smiať či stonať?
Kedy kapitán zavelí?
– Konečná – vystupovať ?!
Pýtam sa čiary na dlani –
ruky, čo perom píše,
kedy Atropa strihne niť
vyjdúc zo svojej skrýše?
Hermés ma pojme so sebou
k prameňu Acheónu.
Obol pre dedka Chárona …
Srdce pre Persefónu …
Kedy mám zbaliť pôžitky?
Či ešte plány snovať?
Kedy zavelí kapitán:
– Konečná – vystupovať?!
predošlý článok ……………….. nasledujúci