V tieni je mesto celé –
nad mestom usadené
oblaky ako nakučeravené vlasy
armády nebospásy
či obra nebeského
pod čapicou,
vďaka ktorej ho nevidno
alebo ak chcete –
veď je už po lete –
ako obria penopena
v obrom krígli naplnená
vo výčape U Rasputina
/tečie tam pivo, tečie slina/
plnom vlkov a gýčov Indiánov,
no tiež pivovej atmosféry –
v kútiku Josip, pri ňom Mary,
niekedy Donko, ba aj Sherry …
Na stole 12 stupňov v pohári –
Je 12 hodín
12 stupňov v tieni
pivovounavení
sŕkame pivo spod tej peny
bielej jak šaty dievčat na birmovke
veď pivo vám tiež dlho nepostojí,
keď prijímate lásku pod obojím:
pivo a parizera desť deka,
a niekedy aj suchý rožok k tomu –
pivo zo seba penu zvlieka –
Daj, Bože, pokoj tomu domu –
Tu pšenica s jačmeňom sa snúbi.
Piť pivo nežiada si tvoje zdravé zuby –
Pivo si žiada hlavne v ústach sucho
A ešte, aby ťa nebolelo brucho?
A ešte pivo skoro euro žiada
/vlastne ho žiada jedna deva mladá –
pivonosička zasnená,
lebo za to je platená/.
Súdky sú pivné vemená
a pivo doby našej mliekom.
Značiek dnes máme neúrekom.
Pivo sa stalo denným klišé,
a nájde sa aj človek taký,
čo podpivený verše píše
a hlavu skrýva za oblaky
Je 12 stupňov pod penou,
možno je ešte 12 stupňov v tieni.
Ale čas ani pivo nezastaví
/a nieto ešte šálka bárs aj frappé kávy …/
Niekomu stačí pivo miesto slávy.
Veď kde je pivo, tam zvykne byť živo.
Pena nám blčí z pohára,
v pohári pivo dohára.
V krčme 12 apoštolov pod parou.
Snívame pri pive
Pivo žlto ohnivé
Ako Zlaté stránky
Pena – vlnbaránky.
Thajci mali Pol-pota
A my zase – pivo!
Venujem všetkým poctivým milovníkom
ospievaného moku