A
započúvali ste sa niekedy, ako pivo šumí? Nehanbite sa priložte si čerstvo načapované pivo k uchu. Počujete v ňom šum jačmenného poľa za jarného vetra. Kto chce, môže si vypočuť celú rozprávku.A ešte som na tom zaostalom Balkáne zistil, že k pivu vám bežne sami od seba prinesú oriešky, slané tyčinky, zemiakové lupienky, syr, rybku či mnohé iné dobroty / napríklad aj jemne narezanú osolenú či naoctovanú mrkvu / a vôbec za to nemusíte priplácať, je to v základnej „výbave“ piva. A ak zostanete verný tej istej krčme, bežne máte tretie či štvrté pivo ako pozornosť podniku, prípadne vám donesú štamprlíček nejakej miestnej špeciality. Hnusný Balkán!
A s hrôzou zistíte, že obsluhujúci personál sa na vás usmieva, je čisto oblečený v podnikovej „rovnošate“, a ak práve neobsluhuje, ochotne sa porozpráva s hosťom, poinformuje ho o tom, čo ho zaujíma … A obsluhuje sa s úsmevom. Čašník či čašníčka sa na vás usmieva, a nechodí, neťahá nohy za sebou / bárs je už polnoc a je na nohách od rána /, ale chodí priam tanečným krokom, vznáša sa, pláva … A krígel pred vás položí jemne, akoby bol z krištáľu. Po stenách poháru pivo nesteká. Keď sa opriete o stôl, lakte sa vám na neho neprilepia.
Ak chcete niečo aj konzumovať, pred každým novým hosťom sa prestrie nový, čistý, bárs aj papierový obrus. Páči sa vám podnikový pohár a chceli by ste ho mať vo svojej domácej zbierke? Netreba kradnúť. Stačí naznačiť … Ochotne vám ho podarujú. Najmä ak ste štamgastom. Ale podmienka to nie je. Teda vo svete sú aj takéto pivné zvyky. A to nie je rozprávka ani žiadny iný výmysel. Dokonca ani to, že keď nemáte „drobné“ na zaplatenie a čašník ani majiteľ nemá drobné, aby vám vydal, on sám vám navrhne, že zaplatíte pri ďalšej návšteve podniku.
Ako len môžu byť takí dôverčiví?! A už ste zažili, že vám, cudzincovi, čašník nesprávne vydá / vo váš neprospech /, nájde si vás v meste alebo vás dohoní za mestom a s ponižujúcim ospravedlnením vám vráti sumu, o ktorú vás nechtiac obral.
Veru pivo je ako žena, dobré pivo ako dobrá žena …
