Raz, až jeseň chladná
zaseje vrásky na tvoje čelo
a budú sa ti možno ruky triasť,
sšedivie lístie
a, hoc to nebolelo,
zacítiš prvý jarný mráz
na nahom tele,
ktoré dávno chcelo
v kolíske Venuše spočívať
a lámať šípy Amorove.
Horeli ohne diamantové
farbené jedom viniča a tmy,
dobre nám bolo,
ale démon zlý
vychlípal iskry z pekla,
ktoré zahalil závoj rannej hmly.
A vidíš už len pusté pole,
prázdne poháre,
suché dni.