Ešte občas vznášam sa, na krídlach fantázie

8. augusta 2010, Drahoslav Mika, VERŠE DŇA

 
ČASOVANIE   

 
Čas ako vĺčko túlavý
Si na nás brúsi zuby,
A čo si vezme do hlavy,
Pred lovom nevytrúbi.
 
Už poobhrýzal detstva sny –
Kostičky ohlodané …
Len zvädlé zväzky spomienok
Harašia v Zlatej bráne.
 
Aj do mladosti pustil sa,
Ba aj do veku muža.
Stymfalské vtáky nad hlavou
Mi neustále krúžia.
 
Jak starý rataj za pluhom
čas do mňa brázdy ryje.
No ešte občas vznášam sa
Na krídlach fantázie.
 
 
                          12062009
 
 

 
POCTA IKAROVI   
 
 
Z balkóna do sveta
je iba kúsok –
Čo by bumerangom dohodil …
 
Hranicu mreže tvoria –
V klietke opica, krokodíl …
 
Ľud trpasličí /zhora/
sa potuluje krížom – krážom
zdanlivo bez cieľa
 
Kovové mreže
 
K slobode treba neveľa:
Voliére strecha chýba
 
Zelené more /moru ryba/
z Matičky zeme vyviera …
 
Pár svalov iba napnúť stačí,
pobehnúť kúsok po pavlači,
roztiahnuť krídla
a vzniesť sa ku oblohe
 
/Mlčanie svedčí ďalšej slohe …/
 
Čo všetko básnik potára
Pripíjajúc si na Ikara ..!
 
 
                             20052009  doma na balkóne

 
 

ikarus[1]

ilustroval: Internet  

 

predošlý článok ……………….. nasledujúci