Tykám si s hviezdami
keď plávam hĺbkou noci
a v srdci búšia mi
vlny tsunami
Nechcem
a nemám moci
odolať mámeniu
vesmírnych osýpok
Myšlienky ukladám
iba tak hala – bala
do síl a do sýpok
zlatého polmesiaca.
Už sám v sebe sa strácam
v útrobách jeho svitu.
Zas prebdiem jednu noc
sám a až do úsvitu.
140102 / D r a g o
predošlý článok ……………….. nasledujúci