Snívam ráno jesene

14. októbra 2010, Drahoslav Mika, IN NATURA

 
RÁNO  JESENE

 

Ľahučký opar nad poľami

Trojlístky ďateliniek striebrom pokryté

Mať – Príroda ma ešte k sebe mámi 

Nedá mi sedieť v mestskom úkryte.

Pole rozorané hostí kŕdeľ vrán

Mať – Príroda otvára mi dvere dokorán

Slnka lúče vysávajú hmlu

Šteklia nos a hladia zarastené líca

Usmievavá kukurica

Hrá s Prírodou rozohranú hru

Tuláka lúka láka

Vlečú ma po nej nohy boľavé

… i za to VĎAKA …

po zeleni idú mokrej, po tráve

nesú ma k lesu,

kde smreky naťahujú štice do neba

Ak ešte aj hríba nájdeš

viac ti netreba

Iba ak hlt pramenitej vody do seba

kúsoček Chleba

a splynúť s POKOJom

hrou veveričiek

vtáčím spevom

 

Potok klokotá

V duši nastáva prelom

 

J e s e ň   Ž I V O T A

 

         010902  /  D r a g o

 

 
 
 

S N Í V A M

 

Zatváram oči

uzavriem sa do ticha

a snívam

Sú aj sny krajšie

Ako toto tu…

 

V snoch môžeš postretávať priateľov

s ktorými si si už dávno neposedel

a možno ich už nikdy neuvidíš

Len v snoch sa môžeš porozprávať s tými

ktorí nás navždy opustili

Dospelé deti vrátiť do detstva

Aj sám sa stať dieťaťom

takým malým

uprostred malín

Len vo sne môžeš lietať bez krídel

napneš telo

zatneš dlane

vzhliadneš k nebu

a letíííííííš

prenášaš sa z miesta na miesto

ne(pre)badane

a v okamihu si vo vytúženej krajine

 

Zo zlého sna sa prebudíš…

Zo zlej skutočnosti

sa to nedá

 

SEN je paralelou tvojho života

 

SEN – to je stroj priestoru i času

 

Zatvor svoje oči

Uzavri sa do ticha

A snívaj…

 

          010902  /  D r a g o
 
 
 
 
žena pri okne
 
ilustroval: Salvador Dali
 
predošlý článok ……………….. nasledujúci