ilustračné foto: web
predošlý článok …………….. nasledujúci
Múdri umierajú, blázon i nerozumný spolu hynú
a iným nechávajú svoje bohatstvo
Vrátiš sa k pokoleniu svojich otcov,
ktorí už svetlo nikdy neuvidia
Človek neostáva v nádhere,
podobný je statku, ktorý hynie
Žalm 49, v. 11,12,21
Sviatočné zvonenie
smutných kostolných zvonov
z detských čias
vytrhne z myšlienok
a pripomína, že
neznáš dňa ani hodiny…
Vysvietené veľkomestá –
úbohý to gýč
oproti našim cintorínom
v predvečer Všechsvätých
Hviezdy na nebi –
Hroby na Zemi
Nespočetný počet zapálených sviečok
na skromných ovenčených kopčekoch hliny
i na pyšných hrobkách,
z ktorých sa nedá ujsť
S menami zosnulých
i bez nápisov,
čo odplavila rieka Času
Pod nimi kosti našich predkov
Spočívajú…
Tu, pod nohami …
Pod Krížmi
i pod Hviezdami
spočívajú tí,
čo pozemský kríž svoj
už donosili,
ktorých hviezdička už vyhasla
Kvety a
vence –
tŕňové koruny tých,
čo už dotrpeli
a vrátili sa do Večnosti,
splynuli s Všehomírom
v nekonečnej harmónii
Ticha
My,
ešte žijúci tohto sveta
Matičky Zeme
Vesmíru
stojíme
a bojíme sa narušiť to Ticho.
Mĺkva spomienka venovaná
Príbuzným
Známym
Priateľom
tým Ostatným
pod náhrobnými kameňmi spočívajúcim
Vám zapálime túto sviečku,
ktorá raz vyhasne,
ako náš Život
Poprcháva dnes,
na Dušičky –
to Duše zomrelých
oplakávajú svoje hriechy
Raz
aj my
vystúpime
po kvapkách studeného dažďa
a stretneme sa všetci
pred J e h o tvárou
Memento mori !
Inšpirované cintorínom
vo Veľkých Ozorovciach.
Venujem všetkým
01102 / D r a g o
ilustračné foto: web
predošlý článok …………….. nasledujúci