Mám pero také kúzelné
ktoré uprostred jesene
vytepe verše farebné
na papieri
Čiernou mi smútok vykreslí
Žltou zas radosť zo Života
Zelenou nádej v lepšie dni
Červeň do lásky sa mi vmotá
Modrá ma láka v nekonečné diale
Hnedou si farbím úctu k práci
Sivou starobu kreslím stále
V Fialovej sa pokoj zračí
V Bielej úprimnosť nevinných detí
A v Oranžovej hľadám spásu
Ružová nežnosťou mi svieti
………..
Farby nebývajú iba na okrasu
………..
Jedna farba mi tu však chýba –
Lesk Kryštálovočírej vody –
Čistota Duše sa v nej skrýva
A čírosť vo mne božstvo rodí.
041202 / D r a g o
predošlý článok ………………. nasledujúci