Vďakyvzdanie

19. decembra 2010, Drahoslav Mika, UHOL POHĽADU


Vďaka Ti, najvyšší,

Vďaka Ti, Všemohúci

Vďaka za každý deň

Prežitý tu

Na tejto Zemi

Na tejto Modrej planéte

Kde víťazom býval som neraz

A neraz porazeným

Raz zvädnutý

Raz zas v rozkvete

Aj múdry som bol

No aj hlúpy

Dni šťastné i nešťastné boli

Do tajov Života som vstúpil

A cítil, ako Duša bolí

Poznal som cesty vydláždené

Aj tŕním som sa predieral

Raz cítil som sa ako bedár

A inokedy ako kráľ

Vznášal som sa aj topil v bahne

Poznal som pravdu, no aj klam

Poznal som veľa vecí Sveta

No ešte viac ich nepoznám

A zvedavý som prenáramne

Zrak obraciam aj ku Hviezdam

Tá moja, tá ma ešte čaká…

 

………………………………………

 

Ašte raz –

Za každý deň vďaka

Na tejto Zemi strávený

Pred Matkou – Prírodou si kľakám

A vzdávam jej hold plamenný

V nej Život – Láska pramení

 

Vďaka, že vnímam Sveta krásu

Modrého neba nad hlavou

Za chlebík z obilného klasu

Aj za spoznané Neznámo

Za vodu, v ktorej život pláva

Ktorá pútnika osvieži

Za čas, čo Boh nám vymeriava

Za prechádzky po nábreží

Za hrsť Zeme, za vlny Mora

Za zeleň trávy, za kvety

Za každého živého tvora

Za Slnko, Hviezdy, Planéty

Za vôňu vzduchu,  za dych každý

Za hory, lesy, za stromy

I za úrodných polí brázdy

Za všetko, Človek čo vytvoril

Vďačný som notám i paletám

Do Duše čo mi prevraveli

Za ľudí, ktorých som postretal

Za slová, ktoré dlho zneli

Za to, že som tu nebol sám

Za Manželku, Dcéru, za Synov

Za všetkých dobrých Priateľov

Za rubínovej farby Víno

Po ktorom býva veselo

Za slzy Šťastia, za Smiech detí

Za Dobro, ktoré v očiach svieti

Za noci s Múzou, za Dni Mieru

Za to, že znal som, čo je Láska

A že zachoval som Vieru

V silu Rozumu Človeka

Ktorá pomaly vo mne hasla…

 

Venujem Vesmíru…

19./260203  /  D r a g o 
 
 
 
hviezdy
zdroj foto: http://flog.pravda.sk/fotoobcasnik.flog?foto=274846