TICHÁ SPOMIENKA
Možno si zosadla
na plamienok tejto sviečky
Možno chceš máličko upiť
z môjho pohára
Toľko
koľko som Ti zostal dlžný
Svieca pomaly dohára
a ja pohľad svoj ponáram
do zvyšku svetla
krotký a smutný
Možno si naozaj
vedľa mňa
tu v paralelnom svete
v neznámej dimenzii
priestoru a času
na dotyku Vianoc
narodenia to Božieho dieťatka
nepoškvrnená počatím
zimného slnovratu
Asi sme si zostali
čosi dlžní
Odišla si dávno
bez jediného slovka Zbohom
Nestihla si ani zostarnúť
Priskoro nastúpená púť
k Najvyššiemu
Povolal si Ťa
bez povolávacieho rozkazu
tak náhle odrazu …
Si v svete
kde nepotrebuješ
stisk ruky pohladenie
ba ani nanukovú tortu
či pohár červeného bikavéru
farby krvi
v internátnom prítmí
prechádzky brehmi Torysy
nežné pritúlenie pred filmovým plátnom
obdiv na plavárni
Plávaš už v inom svete
Nepotrebuješ splývať na hladine
bazénu
Ešte stále cítim
chuť medu z včelích plastov
čerešní z Vašej záhrady
vína z domáceho súdka
Náš film sa skončil
bez titulkov
Možno tam hore čakáš
A možno si už reinkarnovaná
My Vám tu zažíhame sviečky
A vy nám na oplátku Hviezdy
Možno dve z nich sú Tvoje oči
Tu hriali
Ale stamodtiaľ chladia
Tam u Vás sa už nežiarli.
Občas vstupuješ
do mojich snov
a pýtaš sa
Koľkí sme tu ešte zostali
Raz
keď bude padať
neviditeľná hviezda nádeje
ja sa Ťa opýtam
K d e ?
K e d y ??
A k o ???
A možno potom
budem múdrejší
Venujem Tebe
241202 / D r a g o – S h e r r y
PRELÚDIUM PRE ĽUDMILU
Nebol to prelud
Ľudmila nemiluje pre ľud
Ona miluje pre ľudí
A moja lýra vylúdi
raz
Prelúdium pre Ľudmilu
milú
pre detskú nehu
v kočiariku i v kolíske
i pre rodinnú idylu
(slová lýry sú neisté)
Boh stvoril práve
Ľudmilu
bo ináč asi nemohol
Býval som ako bez mysle
A dnes
Čo ma je do toho?!
241202 / D r a g o