Nerušte moje kruhy pod očami
Moje kruhy sú farieb dúhy
Pohľad sťa citrón vyžmýkaný
Prekovával som meče v pluhy
A taká vec sa zapiť musí
V jednej básni som zrušil zbrane
A tyranov som pohrdúsil
BÁSEŇ je pole poorané.
A Pegas zapriahnutý v čase
Litery seje po papieri
Zaspať mi nedá na Parnase
A už vôbec nie na posteli.
Takto celú noc s Héfaistom
Sme v jeho vyhni pluhy kuli
A dúfali sme, že raz isto
Zmiznú zbrane na Zemeguli.
A tak Vás prosím, moje kruhy
Nerušte že mi pod očami
Moje kruhy sú farieb dúhy
A moje verše vždy sú s vami.
100203, D r a g o
Básnik potrebuje priateľa
zakaždým, keď je básnik v núdzi.
Uskromniť sa môže s priateľkou,
ak nie je priateľ naporúdzi.
Bo básnika aj skromnosť krášli
a vždy je ako vymenený,
keď zacíti ten pocit zvláštny –
vôňu, teplo a dotyk Ženy,
mámivý pohľad, pery slastné
a ešte nehu, ženské vnady…
Bože, aké to bolo krásne…
Básnik už dávno nie je mladý.
Venujem Josipovi Škrabákovi,
Priateľovi a básnikovi
100203, D r a g o