Milí kamaráti a všetci moji blízki tam doma v Československu.
Píše Vám Váš kamarát Jano, toho času vojak Československej ľudovej armády v činnej službe. Pozdravujem všetkých z piesočných pláží miestnej púšte. Piesok, piesok, všade, kam len oko dovidí i nedovidí – samý piesok. Skoro ako na Sahare. Ani na Zlatých pieskoch som toľko piesku nevidel. A tam kdesi, uprostred toho piesku náš spoločný nepriateľ. Ani jeho som ešte nevidel. Možno je zahrabaný pod tým pieskom. Piesku je tak veľa, že sa tu každý hráme na svojom piesočku. Bábovky sa mi nedaria, stále sa to rozsypáva. A raz sa mi piesok dostal až za golier. Ale to fúkal teplý púštny vetrík.
Aby sme sa veľmi nebáli, vľavo i vpravo od nás sa umiestnili bojové jednotky a dvojky našich priateľov. Veľmi často ich nevidíme, ale už ten pocit, že sú tu, vytvára priateľskú atmosféru. Zistili sme, že im nerozumieme ani slovo, zato oni nám ani pol slova, takže sme na tom relatívne lepšie. Hlavná vec, že sa o nás svet konečne dozvedel.Veď o to nám išlo. A to napriek tomu, že namiesto do Európy sme vstúpili do Ázie. (Na druhej strane Ázia vstupuje do nás cez butiky a šikmooké reštaurácie. A ešte cez konope…) Nepriateľ je pred nami, nuž teraz len udrieť! Ako hovorí náš pán veliteľ (a aký súdruh to bol…): Dva razy sa neumiera, a raz sa musí!
Zatiaľ čo Vy tam doma budujete vlasť a tým posilňujete mier, my si tu spokojne mierime na nášho neviditeľného nadtriedneho nepriateľa a on si mieri na nás. Ktovie, či nás vidí? Len aby nám neušiel. Kto by ho v tej púšti potom našiel? Lebo čo z toho že máme dobrý výhľad, keď nevieme, aké sú vyhliadky. V Smokovci to bolo jasné – tam je jedine Pekná vyhliadka.
Ako vravím, vlastne píšem – všade samý piesok. V prvých dňoch sme prejavovali iniciatívu a chceli sme ho spred nášho stanu vyzametať. Po troch dňoch nás to prestalo baviť a šli sme k priateľom na kolu. Alkohol nesmieme, lebo sme v moslimskej krajine a nesmieme urážať zvyky našich hostiteľov. Tých sme tiež nevideli. Asi mal pravdu náš pán veliteľ, keď povedal, že iniciatívny blázon je horší ako nadtriedny nepriateľ.
Kamarát Jožo, pôvodným povolaním murár, ale v Čechách to dotiahol až na zedníka, sa vyjadril, že ten piesok je dobrý a ani u nás na sídlisku taký po stavbároch nezostáva. Aj mne by sa z neho zišla nejaká tá fúra na omietnutie domčeka, či si mienim kúpiť z našetreného žoldu. Len keby sa tak do topánok nenaberal.
Dvaja naši zo susedného družstva sa nechali tak uniesť, že si tu vybudovali detské pieskovisko. Možno je to tým slnkom… Ani mesiac nesmieme urážať, lebo je to mierový symbol nášho nepriateľa, a čo, keby sa naštval?
Keď si myslíme, že nám nič nehrozí, vyzlečieme sa, natrieme sa nubianom alebo jadranom s ochranným filtrom 32 alebo slaninou, pretože domáce obyvateľsto ani tejto neholduje, a ležíme si tu hore k(erestúrom)… no, ako na Eva-pláži. Hanbiť sa nemáme koho, lebo široko – ďaleko aj úzko – blízko ani živej ženy! Ba ani mŕtvu sme nevideli. Arabky hádam ani neexistujú. Ale keď nás sem verbovali – to bolo rečí o háremoch. Onehda sa nám zdalo, že už-ž z toho niečo bude a tešili sme sa ako malé deti na matkin prsník. Nakoniec nám náš duchovný pastier oznámil, že je to len fatamorgána. A ani tá nie je z háremu, ale z akéhosi pornofilmu, ktorý si premietali naši americkí priatelia v zbrani. Smutne sme sa pohrúžili do septembrového čísla Sex tabu, lebo novšie číslo nám zatiaľ nedodali.
PŠM (Politické školenie mužstva) nám síce zrušili, ale so záujmom počúvame prednášky nášho výchovného poradcu na tému Mierová politika postsocialistického štátu, lebo len tak sa môžeme dozvedieť, kto je náš priateľ a kto nepriateľ. Teraz to už vieme a správne hovorí náš pán veliteľ: -Nepřátel se nelekejte, na množství nehleďte! -a po každom takomto výroku si dá z fľaše riadny hlt a povie, že je to svätená voda. Ktovie… My radšej nehľadíme na nič – na to máme velenie a velenie má ďalekohľady.
Niekedy si vo voľnom čase opakujeme chemické vzorce a rovnice. Zaujíma nás hlavne fosgén, difosgén, lewisit, yperit a živočíšne uhlie (to aby sme sa v rozhodujúcej chvíli nepos… (…tavili do zástupu). Iba v tom atombordeli je na nevydržanie. Poniektorí si do neho i dierky navystrihovali, aby sa telu ľahšie dýchalo. Masku nemám rád,lebo sa v nej veľmi ťažko fajčí. Uvažujem aj o vodnej fajke, len sa bojím, aby to niekto nepochopil ako nepriateľskú propagandu či dokonca diverziu.
Aby sme sa nenudili, robievame rozbor ropy a po návrate do vlasti výsledky odovzdáme (de)Hydrokraku.
Náš pán veliteľ sa najviac vyžíva v tom, keď po rozvode do zamestnania pochodujeme na cvičisku po piesku poradovým krokom. Ani raz nám nezabudne zacitovať z amerického vojvodcu Suvorova, že ťažko na cvičisku, ľahko v boji. Boli by sme však veľmi neradi, keby nám mala byť arabská zem či púšť ľahká. Zišla by sa však nejaká ľahká žena, bárs aj stopäťdesiatkilová. Ešte dobre, že tu nemáme buzerák.
Dvaja z našich už dostali aj voľno na opustenie posádky. Dva plus jeden. Zatiaľ sa nevrátili. Možno odišli do Mekky, lebo pri odchode boli akosi namäkko. Alebo sa vydali opačným smerom. Kto sa má v tej púšti vyznať? Na kaktuse mach nerastie, tak ako si mali určiť sever, nie? Ja som zatiaľ dostal iba pochvalu pri naštartovanom jeepe za vzorné spávanie.
Škoda, že je u nás tá konverzia. Je tu veľký záujem o naše tanky T-34 a už sme najmenej štyri mohli predať pod rukou.
Tým by som pre dnešok končil, lebo si musím ešte povytierať piesok spomedzi prstov na nohách.
So spojeneckým pozdravom – Hurá – na Bagdad!
Váš roduverný priateľ J a n o
Saudská Arábia, 10.1.1991