Letný vetrík hrá sa
Ovzduším unáša
kŕdeľ letiaceho papiera
a omieľa ho a omieľa
Odvial aj Slnka kotúč zlatý
až za roh nášho paneláku
a vyzliekol mu šaty
Ja vyslovil som vetru vďaku
Lebo už ma tak nepáli
Vánok ma hladí po tvári
Hladí po obnaženom tele
Aj Slnko unavené
tiež do tieňa sa snaží schovať
bo potrebuje dotankovať
a osviežiť sa chladným pivom
Samému je mi dáko clivo
Nuž si s ním štrngám spoza rohu
A na modrastú na oblohu
lepíme horkú bielu penu
vtkanú do bielych oblakov.
A potom Slnko pokračuje v púti
Teplými lúčmi zamáva
Vidno, že tiež mu pivo chutí
Zem je suchá až nezdravá
Sám zostávam a Slnku mávam
penivým mokom z pohára.
050803 / D r a g o