Sám v prítmí
tichej prázdnej krčmy
bojujem proti smädu
zo včerajšieho večera
Krčmárku vidím bledú
Je toho na mňa priveľa…
Hladkám odzadu,
lížem spredu
nahorklú penu snehobielu
z čírožltého nápoja
a hľadím kamsi do neznáma
cez pohár s emblémom
Tatranu
Chuťové bunky povstanú
a zvádzajú ma a zvádzajú
k hriechu
a potom pre potechu
po tele rozvádzajú
ten pocit
ten pocit pokoja a blaha
Kvapôčka každá mi je drahá
Už druhý pohár v hlave krúti
koliesko mozgového závitu
Vy ešte nie ste
na svojom mieste…?!
Josipe… Voloď…
Pohľad do dverí…
Už ste tu !
Venujem tým dvom omeškancom…
160603 / D r a g o
Piváreň Tatra Pub PP