O štvrť hodiny skôr
FERI OŠTINOHA: (K Ilčíkovi) Mišo, povedz, kde je Jánošík?
MIŠO ILČÍK: Nepoviem!
RUDI OŠTINOHA: Mišo, povedz, prosím ťa, kde je Jánošík?
MIŠO ILČÍK: Nepoviem!
UHORČÍK: Tak nepovedz… Veď my si to zistíme.
FLOKI: (Breše smerom na juh a chvíľami jeho brechot
prechádza do štekotu)
MĽANDRIAK: Asi niekto ide. Cudzí. Do zbroje, kto si syn svojho rodu
hodný, abože mi zahyň, abo buď slobodný!
ZBOJNÍCI: Vyskakujú zo zeme, do rúk berú valašky, za opasky si
pchajú pištole a striekačky so slzotvorným plynom.
Zaujímajú bojové postavenie a kruhovú obranu chaty.
Za chatou čosi šuští.
MAŤO KLIEŠŤ: (Vyberie pištoľ, natiahne a chce vystreliť smerom,
odkiaľ počuť šušťanie. Pištoľ nevystrelí. Nadáva.)
Sto striel a tisíc hrmených! Zase nemám náboje.
Všetky som vystrieľal na Silvestra.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Ticho, pssst, ktosi prichádza.
FLOKI: (Breše čoraz veselšie a vrtí chvostom)
ATTILA a IŠTVÁN (Vylezú z húštiny)
ATTILA: Dovoľte mi podať hlásenie…, teda raport. Tu neďaleko
na lúke sa pasie krava. Mohli by sme ju podojiť.
IŠTVÁN: Alebo večer, až sa zotmie… na bifteky…
MIŠO ILČÍK: Ako vyzerá?… Teda tá jalovica.
ATTILA a IŠTVÁN: My nevieme.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Tak sa choďte pozrieť.
ATTILA a IŠTVÁN: (Odbehnú)
IŠTVÁN a ATTILA: (Pribehnú)
ATTILA: Má štyri nohy, néjt, a na každej kopytá… dve
IŠTVÁN: Takže sa jedná o párnokopytníka z čeľade turovitých.
(Zamyslí sa.) Alebo pornokopytníka? Ja sa po
hornouhorsky nikdy správne nenaučím. Najmä „ô“ mi
robí problémy. Také „ř“ by som už dávno zvládol.
MIŠO ILČÍK: A ďalej?
ATTILA: Neviem, ja mám zlú fotografickú pamäť na tváre.
IŠTVÁN: A ja ešte horšiu. Ja som z toho celý pomätený (povie
zámerne, aby ukázal, ako pekne už vie vysloviť „ä“.)
A historickú pamäť – tak tú nemám vôbec.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Tak sa choďte pozrieť.
ATTILA a IŠTVÁN: (Odbehnú)
IŠTVÁN a ATTILA: (Pribehnú)
ATTILA: A má aj hlavu.
IŠTVÁN: A na hlave dva oné… rohy. Na každej strane po jednom.
MIŠO ILČÍK: A farbu?
ATTILA: Neviem.
IŠTVÁN: Ani ja.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Tak sa choďte pozrieť.
ATTILA a IŠTVÁN: (Odbehnú)
IŠTVÁN a ATTILA (Pribehnú)
ATTILA: Kým my tu takto pobehujeme, niekto ju natrel na zeleno.
IŠTVÁN: Ale marí sa mi, že mala farbu ako hen – Maťo Kliešť vlasy…
MĽANDRIAK: Rysavú?
ATTILA a IŠTVÁN: (Nemo prikývnu)
MĽANDRIAK: Tak tú poznám, tá je od Krtov. Adam ju už od Troch
kráľov hľadá a nie a nie ju objaviť. Eva, jeho žena ho z
domu vyhnala, bez nej sa vrátiť nesmie. Zabila by ho.
Mali by sme mu ju domov zaviesť.
TUROŇ-ZBOJNÍK: A to zas prečo? A bifteky?
MĽANDRIAK: A naša dobrá povesť? A mienka ľudu? To ti je fuk?
Adam je náš človek.
MIŠO ILČÍK: Ako si na to prišiel?
MĽANDRIAK: Nikdy nemá peniaze.
MIŠO ILČÍK: A to je všetko?
MĽANDRIAK: A pije…
JERGUŠ CHLAPIN: Tak je náš…
MIŠO ILČÍK: Attila, Ištván! Kravu chytiť, nedojiť, nevraždiť, odviesť
do Krtov, že ich všetci pekne pozdravujeme a v dedine
sa poprezvedajte, či netušia, kde je Jánošík? Ja to tu
donekonečna riadiť nebudem. Príplatky za riadenie berie
on, aj odchodné len jemu dajú. Samá povinnosť,
zodpovednosť, práva žiadne a hovno z toho mám!
ATTILA a IŠTVÁN: Rozkaz! Dovoľte nám odísť!
MIŠO ILČÍK: Choďte v mene Božom!
ATTILA a IŠTVÁN: (Odbehnú.)
IŠTVÁN a ATTILA: (Pribehnú… ale ešte nie teraz, trochu neskôr. Počkajme
a nepredbiehajme udalosti)
D r a g o
(P o k r a č o v a n i e )