Momentka

3. apríla 2011, Drahoslav Mika, ĽUDOVKY

Sú chvíle, keď vravia iba oči –

pohľad nežný, pohľad láskavý,

pohľad, ktorý hreje, vábi, prosí,

z nostalgie, smútku zotaví.

Sú chvíle, keď hovorí len úsmev,

to lahodné uloženie pier.

Vychutnal som tvoje ústa mlsné,

tajne, ako čierny pasažier.

Keď oči aj úsmev v svojej reči

prehovoria, netreba tu slov.

Stará viera v ticho, ktoré lieči,

stretla ma dnes, celkom náhodou.

Tajomstvo viet poznajú len srdcia

v hrudi búši jak poplašný zvon.

Stará láska, vždy sa ku nám vracia,

telom prejde, krásny Nepokoj.