Sen

12. apríla 2011, Drahoslav Mika, PO UŠI

 
Tak kdesi na schodoch

sedeli sme dvaja.

Ja som ťa nežne hladil

a ty si sa ma bála.

 

Potom som sa ti pozrel do očí

a ty si sa usmiala.

Nikde nebolo nikoho,

len schody 

                   a na nich my dvaja.

 

Lež vtedy, keď som sa odvážil

a pobozkať ťa chcel,

vtedy si sa mi stratila…

Škoda, že bol to len sen.

 

Aničke M.  (Mojej Prvej Láske)

 

D r a g o         01041966  (takmer 17 rokov)

 

(Ja som bol prvák na strednej, keď som sa do nej buchol, ona siedmačka… V tom sne ma navštívila asi po roku. 

Nikdy sme sa nerozprávali, až neskôr na vysokej sme sa takmer zrazili vo vchodových dverách internátu, usmiali sme sa na seba, pozdravili sa… toť vše…)

A sen bol taký pekný, že som to preložil ešte vtedy do nemčiny a do ruštiny. Ruštinu som kamsi založil, nemčina je poruke:

 

D E R    T R A U M 

 

Irgendwo auf den Treppen

sassen wir beide nur.

Ich streichelte dich so zart

und ganz nicht sagtest du.

 

In deine Augen schaute ich

und lachtest du daraus.

Nah´ von uns war schon niemandd mehr

nur Treppen vor dem Haus.

 

Aber wenn ich dann traute mich

und Lippen deine kuesste,

irgendwohin verschwandest du.

Leider, dass ich lag im Bett. 

 

                          preklad:  1968