Jedného zimného večera som sa zapozeral do internátneho okna mojej spolužiačky.
N O Č N É K R O K Y
Sviští vietor nocou čiernou
oblak hviezdy zakrýva
opustená cesta vedie
ta, kde ona prebýva.
Kroky v čižmách priblížia sa
a mráz hlce ozvenu,
zatiaľ ale prechádzam tou
cestou len na zelenú.
Červenou dnes srdce svieti.
Stop! -a ďalej ani krok…
Cez spleť záclonových kvetín
hľadím na ňu cez oblok.
Kroky v čižmách vzďaľujú sa
a mráz hlce ozvenu
zajtra možno prejdem túto
cestu aj na červenú.
D r a g o 02031968
Až raz ma tie lásky neláskavé (naoko) prestali baviť a vznikla vzdorobáseň…
A N T I A M O R
Nechaj ma odísť, nemám ťa rád!
Otvor si dušu a pusť ma von.
Nechaj ma už raz pokojne spať
a prestaň v srdci robiť mi zhon.
Nechaj ma odísť do nových dní,
na nové cesty, do hĺbok nocí,
do nových svetov, o ktorých sním
a miesto teba v srdci ich nosím.
Nechaj ma odísť do šírych diaľav
a nesmúť za mnou. Sama si vinná.
Neverím ti už, už ma nehľadaj –
veď jednu lásku nahradí iná.
Nechaj ma odísť, nechcem viac čakať
a oči tvoje s čarovným leskom
neoklamú viac. Odchádzam na čas
do sveta kľudu… tŕnistou cestou…
D r a g o 10031968