Naveky amen, Chronos

9. mája 2011, Drahoslav Mika, VERŠE NOCI

 
C H R O N O S 

 

Vezmi obojok

a založ ho na krk

Času

Uviaž ho nakrátko

aby ťa nedočiahol

a neohlodal.

 

Chyť Čas

do nastraženej pasce

a zatvor ho

do stotrinástej komnaty

labyrintu

skry pred ním

Ariadninu niť. 

 

A budeš večne mladý

 

Lebo aj Čas má svoje druhé Ja.

Má ho v Nečase.

 

Čas – to je hmota

Nečas – to je duch

Čas ničí naše telo

Nečas našu dušu

 

Na Časy sa blýska

 

D r a g o         I/1990

 

 

N A V E K Y    A M E N  

 

Deň za dňom

Deň za dňom

Ako nekonečná karavána tiav

nám ide oproti

a víta nás otvorenou náručou

privinie si nás na bujné prsia

alebo na pancierovú košeľu

a je z nás

jedno telo

jedna duša 

 

Deň za dňom

Deň za dňom

Ako nekonečná karavána tiav

necháva stopy

v piesku nášho Ja

 

Deň za dňom

Deň za dňom

Ako nekonečná karavána tiav

zostáva za nami

a máva na rozlúčku

bielou šatôčkou

nenávratna

 

Deň za dňom

Deň za dňom

Ako nekonečná karavána tiav

………………………………………..

D r a g o                I/1990
 
 

Kuindži – Západ: http://kuinje.ru/kuinji_kartina/zakat8.php