Žriedlo

29. mája 2011, Drahoslav Mika, VERŠE DŇA

 
Z temena kameňa 

zíza diera

Z temena kameňa

tečie život

zaveseného netopiera

 

Vyteká

Vyteká ako rieka

skĺzava po kameni

svet sa mení

svet sa rozmení

na drobné

 

Splachujúc špinu 

sebe k nohám

Zatiaľ je špiny 

po členky

Svet zmýva, zmýva  

svoje viny

 

Zajtra jej môže byť 

po kolená

Svet stená, stená

Ak sa včas neočistí

na duši

Ohluchne

topiac sa v špine

po uši…

 

D r a g o     18052011