Š T A F E T A
Kdeže máš svoje dlhé vlasy
žlté ako pšeničné klasy
čo nosila si
v škole,
Hela?
Čas hráva poker s našou krásou
a dotkol sa aj mojich vlasov
Vyhrala s časom
moja
dcéra.
D r a g o 31081987
PO DVADSIATICH ROKOCH
Dvojnásobok slnka praží na Zemplíne,
zväčšuje objem dávnych spomienok.
Prítomnosť dnes pre nás s minulosťou splynie
a v tej minulosti trikrát školský rok.
Nezazvonil starý školník na hodinu,
keď sme prekročili našej triedy prah.
Zrýchlený film rokov… Osudy tu plynú
v drámach, seriáloch, rozprávkach.
Striebrovlasý triedny šesť krížikov píše,
detská láska v očiach ako pred rokmi.
Skleróza v nás zrádza rýmy Rímskej ríše
aj autora drámy Zdravý nemocný.
Zmúdreli lavice o vzorce i mená –
také, aké sme my ešte nebrali.
Perpetuum času – všade samá zmena…
Uniká nám život medzi prstami.
Zakotvili v srdci naše prvé lásky
i neukojená túžba po hriechu.
Prekypoval pohár mládeneckých vášní –
až po školskú strechu bolo posmechu.
Vlastencov niet. Každý ameriky fajčí.
Zmena v počte vlasov, váhe, povahe…
Začína hrať hudba, prvé páry v tanci…
Kým je pohár plný – pime! Na zdravie.
Venované absolventom SVŠ Sečovce, 1964 – 1967
a triednemu Mikulášovi Kasardovi.