Spŕchlo, Keby som tak, Osamelé stromy v poli

10. júna 2011, Drahoslav Mika, VERŠE DŇA

 
Spŕchlo
 
Vtáky si vypískali dúhu

usadli do polkruhu

každý niť farby svojej chytá

Pod dúhou 

mláka nevypitá

ponúka nohám úľavu

Podkovu hádžem za hlavu

Čom ak prinesie mi šťastie..?

Z Matičky Zeme 

Život rastie. 

 

Púpavia hlávka na vode

tri lúče Slnka k sebe láka

a s perom vtáka-ohniváka 

hrajú sa detstva na lode. 
 
D r a g o    21052011
 

 
 
 
Keby som tak…
 
Keby som tak všetko mohol,

prvé, čo by bolo –

premenil by som moria na víno,

aby sa každý mohol napiť

a utopiť

svoj žiaľ

svoj strach

svoj smútok

 

Keby som tak všetko mohol,

druhé, čo by bolo –

premenil by som Zem na Eden,

v ktorom by nikto nemal

svoj žiaľ

svoj strach

svoj smútok

a spiritus vini by bol len pre radosť

 

Keby som tak všetko mohol,

tretie, čo by bolo –

nasýtil by som všetkých

po tej pijatike a

dal by som každému

dobrú posteľ 

i s príslušenstvom. 

 

Potom,

keby všetci zaspali,

by som šiel

k Tichému oceánu

a vypil by som,

čo zvýšilo.

Dal by som posteľ sebe

i s príslušenstvom –

aby som zabudol

na svoj žiaľ

na svoj strach

na svoj smútok
 
D r a g o       20121971
 

 
 
 

Osamelé stromy v poli
 
Chrámy božstiev 

zašlých eónov.

V každom strome

jedna Dryáda –

radosť aj dušebôľ stromu.

 

Vetvice –

struny pre Eola – 

Božia lýra

s modrou oblohou

 

Ruky Dryád

z koruny von pnú sa

sajúc živovlahu z oblakov.

 

Príroda – mať

slnko – nebo – skvúca

Nymfy kojí

mojím pred zrakom.
 
D r a g o     24052011