Pri káve

 
Až túto kávu dopijem

a šálku prázdnu nabok postavím

Tam, na dne kdesi zmizne obraz tvoj

a pohltí ho cigarety dym

fúknutý priamo do očí

A na čelo hneď vyleje sa znoj,

svet sa tak trochu zatočí

a do srdca sa vreže pravda krutá:

Že zdanie klame… 

A zdanie to, žiaľ, pretrhne i putá,

čo viazali nás jednostranne

len malú chvíľu

No nezastal čas

Nuž na mohylu,

na hrob bez okrás

zas jeden veniec láske položím

uvitý z tŕnia života

a sfúknem sviecu, ktorej riedky dym,

vypije opäť 

samota

Jiřinke

D r a g o        19041970
 
 

http://flog.pravda.sk/liucus.flog?foto=151963