Rekviem, Kar

13. júla 2011, Drahoslav Mika, PO UŠI

 
R E K V  I E M 

 

Škrupina malého sveta

Dve poltelá

a jedno mŕtve srdce

prebodnuté rukou spravodlivosti

sa váľa v pote práchnivého popola

Krvavá dýka

utretá o nohavicu

zabodnutá v starých dubových dverách 

vyhráva melódiu podzemia

a starý pavúk križiak

tancuje tanec smrti

Práchnivá lebka v kúte

škerí svoje bezzubé ústa

Štyri rebrá v ofsajde

naťahujú struny času

a čierny prievan hrá rekviem

na harfu zrady.

Suchý ostrov krvi

bez transfúzie

farbí parkety

a už len červy hladné

prilepené na mŕtve kosti

slávia polnočný kar. 

 

D r a g o               IV/1970


 
 
KAR
 
 
Prišiel som živý

po svojom pohrebe

Pribil som lásku na kríž.

A nad mohylou

na dne plnej fľaše

sa možno nájde

kus šťastia i pre mňa.

V tieni kaktusov

stratil som mačetu.

Blúdim.

Blúdime dvaja –

samota a ja.

Hľadáme stopu šťastia,

ktoré si hodilo slučku na krk

a vyplazilo jazyk.

Hľadáme živú vodu.

Pre šťastie

Hľadáme,

čo sme nestratili

Zdvihol som pohár

na vlastnom kare, 

no nechce prasknúť,

nechce ma zradiť

Drží ho v moci

Samota. 

 

D r a g o           01121969
 
 
 

http://flog.pravda.sk/cikorsky.flog?foto=210372