Život je už raz taký 7

30. júla 2011, Drahoslav Mika, AFORIZMY

Kto sa postaví do čela, nevidí, čo sa deje za ním.

 

Nikdy nie si sám. Stále ťa niekto…

 

Aj by som kašľal na všetko, ale vreckoviek je málo. 

 

Podobajú sa ako vajce vajcu. Také záprdky…

 

Nie je ľahké poslať človeka kadeľahšie.

 

Čistý papier nám niekedy povie viac, ako popísaný.

 

Hubárska sezóna je po celý rok – stále si na mňa n niekto otvára hubu. 

 

Aj kopanec do zadku vyzerá niekedy ako uder pod pás. 

 

Kedysi ľudia chodievali ruka v ruke. Dnes – mobil v ruke.

 

Kto sa sťažuje, chce si to zľahčiť.

 

Je to pekný kvietok – stále sa presadí.

 

Musíme hrešiť tu a teraz. 

V raji to nebude ono a v pekle to nedáva zmysel. 

 

Sú situácie, keď je neslušné byť slušným.

 

Je dušou kolektívu. Nikdy ho nevidieť.

 

Menšie zlo -. to ešte neznamená väčšie dobro.

 

Ani pred Archimedovým zákonom nie sme si všetci rovní.

Niektorí sa utopia.

 

Z vlka v ovčej koži sa môže stať sviňa 

v norkovom kožuchu.

 

Radšej byť teplý ako studený. 

 

Prvý je vždy v nevýhode – nemá koho predbehnúť.

 

Jedni idú hore po chrbtoch iných, druhí si skrátia cestu 

cez nejaký otvor.

 

Niektorí svoju životnú púť presedia. 

 

Titulov a teplých miestečiek nie je nikdy dosť.

 

Aj pamätníky tých najväčších ľudí si holuby nájdu.