Mikronézia 3

9. augusta 2011, Drahoslav Mika, AFORIZMY

 

Pes na vôdzke vyvádza psie kúsky.

Na kraji chodníka zostali tri.

 

 

Dievčatá na lavičke blogujú.

Aj na mňa sa vyblogli. 

 

 

V lete pôjdeme na Juh za slnkom.

Tam si nájdeme nejaký tieň

 

 

Na pešej zóne:

-Ten ujo vie napodobniť všetky vtáčiky…

-Aj ockovho..? 

 

 

Lekár ma prefonendoskopoval. Na prsiach.

Čudne sa na mňa zahľadel a rozmýšľal.

Zneistel som a pýtam sa:

-Dvojičky..?

 

 

Všetko je o peniazoch. Opúšťajúc ambulanciu

som sa opýtal:

-Ten moč, čo som vám tu nechal, mi preplatí

poisťovňa, alebo máte vlastný fond?

 

 

Dnes som dostal nápad hodný Nobelovej ceny.

Psom by sa malo povinne podávať železo. 

Potom by sa ich exkrementíky dali pozbierať 

jednoducho – magnetom. 

 

 

Bol som v Kauflande. Chlebík s názvom Slovenský 

bol v akcii. S názvom Maďarský v akcii nebol. 

Vedľa mňa sa mladý muž opýtal kMaďarský? 

-Dvojjazyčný…, -už zo zvyku som sa zamiešal do rozhovoru. 

(Nepovažujte to, prosím, za reklamu)

 

 

Výkričná cena bola tisícka.

Skoro som si hrdlo vykričal

a nedali mi nič. 

 

 

Boh stvoril svet.

Človek urobil dieru do sveta.

Odvtedy je tu neustále prievan.

 

 

-Idete ako husi! -karhala na chodníku slečna

učiteľka svoju roztrúsenú triedu.

-Omyl, -zamiešal som sa. -Idú ako ovečky…

Pretože husi chodia pekne v rade za sebou.

 

 

Niekedy túžim byť priesvitným.

Aby som zistil, či aj priesvitní ľudia

vrhajú svoj tieň

 

 

D r a g o