Zapadá Slnko, už sa šerí,
zrátavaš rôčky na tanieri
od vianočného koláčika.
Jeden sa skončil… Druhý vzniká
– akože rôčik – nebadane
usadí sa do Tvojej dlane
Sú chvíle horké, sladké, slané…
Ich pomer Život určuje Ti.
Rôčky sú ako veľké deti,
bo im tiež človek nerozkáže.
Po vykonaní svojej stáže
uletia tahet – už ich niet
Slnečnicovožltý kvet
tiež pominie sa… Nechá semä…
V semene nový Život drieme
A tak to chodí dookloa…
Rôčky si ulož na kraj stola,
zapáľ im sviečku voňavú,
daj si, ak máš chuť na kávu,
plamienok nech ich očistí
v končavianočnom očistci.
Pripíš si čiarku v kalendári,
nech sa Ti život ďalej darí,
Tvoja myseľ nech prekvitá
Vychutnaj si to dosýta
a každé ráno na úsvite
úsmevy v plienkach nech povité
rozvíjajú sa celý deň
Šťastia nech Tvoja pochodeň
osvetľuje aj Tvojich blízkych.
Čas nech Ti zdobí nitka zlatá
aj Láska môjho kamaráta.
(Marienke Š. k narodeninám)
D r a g o 26122007