Maestro

 
Valčíky z harmoniky 
unikli v diale diaľne
spod prstov Cigána
v Poprade pri fontáne,

Keď ťahal ťahavé,
ťahavé melódie
od brehov Volgy snáď
až k brehom Itálie

Prstami more nôt
do letnej kladie chvíle,
mne dušu uloví 
sieť me-(a)-lanchólie.

Predo mnou fontána 
do slnka slzy roní,
v hrdle mám srdca zvon
v starého smreka tôni.

Dievčatko s mašličkou,
krabička na peniažky…
Možno aj Maestro 
má život, jak ja, ťažký. 

Raz – dva – tri – raz – dva – tri…
daktylmi vzduch sa plní 
Môj koráb vyplával 
na Néreove vlny.

………………………………………..

Keď človek osamie
v meste uprostred ľudí,
nebude nikdy sám,
ak k sebe pustí Múzy. 
 

(Venujem Maestrovi,
ktorého výkon ma oslnil 
a spríjemnil mi aspoň
malú chvíľu pri fontáne
a jeho malému dievčatku)

 
D r a g o     04082009