Nedopité

22. októbra 2011, Drahoslav Mika, VERŠE NOCI

 
Noc…

A možno skôr neprehľadné ráno

Sneh na hrobe neznámeho človeka

Na hrobe dve fľaše rumu

N e d o p i t é 

 

Vychladené ako zákon pitia káže

V snehu na rove 

Kopčeku to dávno nakopanej hliny

Dve fľaše rumu

N e d o p i t é 

 

Celkom pri plote cintorína

Za hrdlo beriem tú, ktorá je plnšia 

Prikladám k vysmädnutým ústam

A naše hrdlá spojí chladný rum

N e d o p i t é 

 

Studený rum chutí najlepšie 

 

Odrazu som tam nebol

Možno švihom čarovného prútika 

Ocitol som sa kdesi…

Lenže fľaše zostali tam, v nahrobenom snehu

N e d o p i t é 

 

A bolo by ich veru škoda 

(Potvrdí to nejeden občan bez domova –

demokrat bez strechy nad zamastenou čapicou)

 

Dobrý kamarát nezradí. Sadá do auta

Ja vedľa neho 

Pripútam sa – (učiňujem zadosť zákonu)

Veď aj ja som taký 

N e d o p i t ý 

 

Ideme zachrániť, čo sa ešte dá

Auto sa pohlo

Možno sme došli, možno nie…

 

Prebudenie – vytriezvenie

Zostala iba chuť na kvapku

Chladného rumu

A možno je dodnes

N e d o p i t é 

 

(Venujem tým, ktorí si pamätajú 

svoje sny aj po prebudení)

 

D r a g o    31032010