D r a g o 28022009
Kustodiev
Zima
Nečudo – veď je kosa
A Zima chodí bosá
Nuž si rozprestrie periny
Potom sa plazí pod nimi
Vystrčí konček nosa
A fúka, fúka, fúka…
Zima sa klepe od zimy…
Plachta biela
V diaľke oblohu podoprela
Almužna padá do klobúka
Rozplynie sa jak nežná víla,
Rusalka roztomilá
Chladné pery si oblíže
Zima – tá, čo je otužilá –
Aj v zime chodí v negližé.
D r a g o 22122009
Sneh
Nikdy nie je bleiy
Pod lúčmi slnka
Je vlastne žltý
Ak zájde za mraky –
ošedivie
V noci má nádych atramentu
Nakuknúc pod hviezdnatú plentu
Pod odrazovým svetlom
Sa hanbí dočervena
Alebo sa vtesná
Do šupky pomaranča
Zelený… Modrý… Podľa potreby
Len bielu farbu nenájdeš
Čo by si si oči vyočil a uši vyušil
Psy farbia sneh
a niekedy aj chlapi
Čo poniektorých trápi
A vtedy máva sneh
Farbu zopsutého chlapa
D r a g o 28022009
Kustodiev
