Sám stojí, pod múrom
V chládku
A kde – čo na pamiatku
Do neho ľudia odkladajú
A on to zhĺtne
Ani pivo zapiť nepýta
Občas buchnú po ňom
Kopytá
Hrabavcov. A prehrabujú
Prehrabujú
Hľadajú čosi pre seba
Dnes
Gamby svoje do neba
Otvoril
Akoby čakal
Božiu mannu zhora
Prípad to pre doktora
Zrelý. Zíva
A z pažeráka
Mu ako meče trčia mečíky
(Gladiolami ich zovú)
A chcú sa dostať k slovu
Aj iné kvietky medzi nimi,
Čo, mimochodom, rozdávajú nehu
Tak smutne končí
Ich kvetný rod celý…
Pôvodne chceli
Vyjadriť lásku mame, žene, milej…
A za to vďaka
Od ľudí je taká
Že kvetom život berú
Či okyptia ich
A potom kontajneru
Venujú svoju nehu, lásku
Úsmev im mizne z tváre
A srdce tvrdým stáva sa
Vyprchá láska
Kvety hynú
Súc zaradené medzi špinu
Sídliska
Nech ide všetko do frasa!