Zápalka

Motto 
Policajt vyšetruje založenie požiaru.
Vstúpi do samoobsluhy a dôverne
sa pýta predavačky:
– Prosím vás, nekupoval tu v ostatnom čase
niekto väčšie množstvo zápaliek?? 

 
Zápalka

(švabľik, spirtá, spička, švíbalka, sírkociňš, allumette, jagouri, sírka, …safety match…)

Dobrý sluha – zlý pán! Malá hračka – veľké následky!

(Návod na použitie)

          Zápalka ako taká je potomkom blesku v priamom pokolení. Perúnovho blesku, ktorý v treťohorách zapaľoval staré a suché stromy, aby si aj predchodca človeka typu homo sapiens sapiens (sic!) mohol pripáliť cigaretku ušúľanú z paprade samčej, alebo prasličky, ktorú si mohli dovoliť iba vodcovia stáda a ich ekonomickí námestníci. Občas potrebovali ohník aj na prihriatie si svojej polievočky, prípadne na vyberanie horúcich gaštanov z ohňa zabalených do časopisu Ohník. . 
          Dnešnému človeku spomenutého typu slúži zápalka predovšetkým na špáranie v zuboch (ak nejaké má) a na zakladanie ohňov rôzneho typu, napríklad vatier zvrchovanosti či hraničných ohníkov na upaľovanie bosoriek a opekanie zemiakov. 
          Slušne vychované zápalky bývajú obyčajne v krabičkách. V jednej eurokrabičke môže spočívať štyridsať plus – mínus niekoľko zápaliek. Slušná krabička zvykne mať etiketu z jednej alebo z dvoch strán (nie politických). Vo väčších krabičkách bývajú zápalky kuchynské alebo krbové. Po slovensky kozubové. (Upozornenie: Kozub nie je kozí zub!) V menších takzvané fajčiarske. V prípade krajnej núdze alebo nutnej obrany môže fajčiar použiť kozubovú zápalku a kuchárka na oplátku fajčiarsku. Výsledok bude rovnocenný a rovnoprávny. Oboma typmi zápaliek si môžeme popáliť prsty, najmä ak hasíme, čo nás nepáli. 
          Do pätnástich rokov nám zápalky do rúk nepatria a v stánku nám ich nepredajú. Na to je zákon.  Alebo od štrnástich, lebo dnešné deti dospievajú rýchlejšie, najmä ak spievajú štátnu hymnu alebo Pieseň práce v nezamestnanosti.
          Ak pätnásť alebo štrnásť rokov máme a sme spôsobilí na právne  a najmä protiprávne úkony,  požičiame si zápalky v krabičke. Pretože  napríklad slušný fajčiar zápalky pri sebe nikdy nenosí. Ak nablízku nie je dôveryhodná osoba, od ktorej by sme si mohli zápalky požičať, riskneme to a zápalky si kúpime v novinovom stánku alebo pri pokladni v nejakej predajni potravín. 
          Predpokladom vzbĺknutia zápalky je sucho, čo z času na čas dokazujú naše posvätné lesy. Zápalka nesmie byť vlhká a nesmie sa zapaľovať vo vode alebo v kyslom mlieku, pretože mlieko je dnes drahé a nik vám ho nevenuje z lásky k človeku, ako napríklad cestoviny či trinásty plat. A plakať nad rozliatym mliekom, v ktorom plávajú zápalky, je príliš melancholické.  Podobne ako zápalka aj trecia plocha na úzkej strane krabičky musí byť suchá. Aspoň natoľko ako sucho v ústach abstinenta po pol litri páleného na druhý deň zrána. 
          Aby sme boli morálne pripravení na akt zapálenia zápalky, aspoň v duchu sa modlíme k Héfaistovi alias Vulkanovi. Slovania sa môžu aj k Svarogovi, a prosíme, aby sa nám vec podarila bez prípadných vedľajších následkov. Ako obetu môžeme použiť uliatbu, teda víno alebo pivo. 
          Tak teda poďme na to! 
          Zoberieme do rúk krabičku so zápalkami, v krízovom období aspoň s jednou. V jednej ruke držíme krabičku a ukazovákom druhej ruky jemne zatlačíme na posuvnú časť krabičky, elektrikárom pripomínajúcu jadro cievky, bežnému človeku zásuvku stola či kredenca. Keď je zásuvka krabičky vysunutá asi do troch štvrtín svojej dĺžky, tlak na ňu prerušíme. Ak sa nám zápalky rozsypú  po zemi či po stole, znamená to, že sme krabičku držali hore dnom, k čomu dochádza najmä u krabičiek, ktoré majú na averze aj na reverze rovnakú etiketu. Ak sa zápalky rozsypú po mokrom mieste, necháme ich ležať, pretože pokus o zapálenie mokrej zápalky vo väčšine prípadov úspešný nebýva. Ak sa rozsypú po suchom mieste, pozbierame ich a vložíme späť do krabičky, aby sme nevyzerali ako vandali s malým v. Krabičkou sa tu rozumie slovenské slovo škatuľka. Najmenej jednu si však necháme v ruke. Ak sa zápalky nerozsýpu a zotrvajú v krabičkinej zásuvke, tiež si z nich vyberieme najmenej jednu. Zásuvku zasunieme späť do krabičky a tešíme sa na ďalší technologický postup predpísaný Európskou úniou. Podľa možnosti si vyberieme zápalku, ktorá má hlavičku. Aj keď má zápalka malú hlavičku bez mozgových závitov, niekedy jej to dobre páli. Niekedy…  Zápalka bez hlavičky sa na zapaľovanie akosi nehodí, môže však poslúžiť ako špáradlo, alebo na finálne úkony pri výrobe jaterníc čiže huriek alebo španielskych vtáčkov, najlepšie Slávikov z Madridu alebo sov z Athén.  Preto si ju ponecháme na horšie či hrošie časy. Druhou nevyhnutnou vlastnosťou eurozápalky je, aby nebola nalomená blízko hlavičky. Takouto zápalkou by sme si mohli popáliť minimálne jeden prst. A otvorený človek by mal byť otvorený aspoň na tri prsty. Ak spĺňa zápalka tieto maastrichtské kritériá, môžeme pristúpiť k ďalšej fáze nášho pokusu. 
          Pravák, majúci všetky prsty pravej ruky v poriadku, uchopí zvolenú zápalku medzi palec, ukazovák a prostredník pravej ruky tak, aby hlavička zápalky bola voľná a schopná dotyku s trecou plochou krabičky. V ľavej ruke pevne drží krabičku. Krabičku drží takým spôsobom, aby mal voľný prístup aspoň k jednej z jej oboch trecích plôch. Ľavák postupuje podobným spôsobom, ibaže funkciu pravej ruky praváka u neho preberá ruka ľavá, čo ešte nemusí znamenať, že sympatizuje s ľavicou. Podobne pravák s pravicou. Môže sympatizovať so stredom, avšak väčšina ľudí strednú ruku nemá. Má však stredné ucho. A aj to sa môže zapáliť. Zapaľovať stredné ucho zápalkou dvaja z dvoch lekárov neodporúčajú. Ostatní sú v štrajkovej pohotovosti. Lekári. 
          Nasledujúci technologický postup zápalkárov platí pre všetkých, ktorí si môžu dovoliť poplatiť a pripáliť aj kamarátom. Zápalkou mierne tlačíme na treciu plochu krabičky. Tlak musí byť primeraný napätiu strún z baranieho čreva v izbovom tlakomeri. Keby bol príliš silný, zápalka by sa mohla zlomiť a stala by sa nepoužiteľnou. Keby bol príliš mierny, zápalka by nám mohla vypadnúť z ruky, podobne ako pri otváraní krabičky, o čom sme sa už zmieňovali. Primerane pritlačenou hlavičkou zápalky k trecej ploche krabičky rýchlym trecím pohybom potiahneme po dĺžke trecej plochy. Trenie je predpokladom, že by sa mohla objaviť iskra a ako vravieval už medzinárodný a nadnárodný hrdina z Terchovej Juraj Jánošík, z malej iskry veľký oheň býva. Dokázal to nejeden pánsky kaštieľ. Tomuto aktu sa medzi nami ženami (na pohlaví nezáleží) hovorí ŠKRT. Niekedy aj škrt cez rozpočet. Ale čo je to oproti prijímaniu rozpočtu na budúci rok…či voľbe plukovníckeho prokurátora…  
          Ak je trecia plocha krabičky príliš zodretá predošlými  škrtmi, vo väščine prípadov sa zápalka nezažne ani nezapáli, presnejšie nevzbĺkne. Škrtali sme teda márne, a iné sme ani očakávať nemohli, pretože márnosť je šedivá ako šedá eminencia alebo šedý zákal. 
          Škrtať môžeme dvoma spôsobmi, severným a južným. Škrtaním „od seba“ , teda severným, riskujeme, že horiaca (Hurá!!! … či vlastne Wau! ) časť zápalkovej hlavičky alebo aj celá hlavička odpŕskne a môže popáliť časť tela alebo odevu osobe stojacej pred nami v smere škrtu. Škrtaním „k sebe“ teda južným, riskujeme v podstate to isté, ibaže zápalkový odprsk  môže na tele alebo na odeve spôsobiť ujmu nám ako osobe škrtajúcej. Na prskanie by mali slúžiť jedine prskavky. Žiaľ, často prskajú aj nespokojní a nazlostení ľudia. 
          Neodporúča sa škrtať v košeli či blúzke zo syntetiky typu dederon,  najmä štýlom „k sebe“. Zápalkami domácej výroby sa neodporúča škrtať vôbec. Ani k sebe, ani od seba, jedine žeby sme na protistojacu osobu mali zub alebo protézu. Ak si už musíme škrtnúť, škrtajme radšej od seba a smerom k Zemi. Až sa raz dostaneme na Mars, tak smerom k Marsu. Na Zemi ani na Marse by v blízkosti škrtu nemala byť horľavá ani ľahko zápalná látka. Môže tam však byť deva, ktorá k škrtajúcemu priam zahorela láskou a zapaľujú sa jej lýtka. Prípadne mandle. Nemýľme si mandle s mandľami.  
       Deviati z jedenástich vyznávačov zápalkového ohňa potvrdzujú, že zápalku na prvý pokus do stavu horenia neuvediete. Príčin môže byť niekoľko – zápalka sa zlomí, od zápalky odfŕkne hlavička alebo jej časť, zápalka zhasne skôr, než sa stihne rozhorieť, zápalka je vyrobená v Únii, zápalka je pašovaná z Grécka. Machri zapálení za vec problém riešia tak, že škrtajú troma – štyrmi zápalkami naraz. V dobe krízy je to neekonomické, ale zato očakávaný účinok sa môže dostaviť na prvý pokus a zápalky sa rozhoria. Za predpokladu, že nie sme otočení zápalkami proti smeru vetra. Lebo proti vetru sa… ani zápalka zažať nedá. Keby sa to nepodarilo, technologický postup uvádzania zápalky do horiaceho stavu opakujeme od začiatku až po toto miesto. Raz to predsa musí vyjsť! Povedala babka dedkovi…  
          Zapálenou zápalkou sa nepokúšame vypáliť rybník.  Súdny zápalkár vie, že do úst nelietajú pečené šťuky, ale holuby. Fajčiar si teraz horiacou zápalkou môže pripáliť cigaretku, fajočku či cigárko, ak tým neporuší tretiu novelu protifajčiarskeho zákona.  Nefajčiar môže použiť plamienok na založenie partizánskej vatry, zapálenie vianočnej prskavky, voňavej sviečky, či podpálenie stohu suchej slamy. Posledný úmysel sa odporúča najprv prekonzultovať s hasičmi. Lebo jeden nikdy nevie, a dvaja ešte menej. 
          Výpalník zápalky nepoužíva. Keby ich používal, volal by sa zápalník. 
          Ak sa tento postup zdá niekomu príliš zložitý, môže to skúsiť ešte s kresadlom, kremienkami, či vrtením suchej drevenej tyčinky v suchej tráve. 
 

D r a g o        1991, upravené a doplnené 2011
 
 

zdroj foto hore: http://flog.pravda.sk/palik905.flog?foto=431797