Už dávno zabudnutá noc

30. novembra 2011, Drahoslav Mika, VERŠE NOCI

 
Tma rozhodila svoje siete 
a loví nočné motýle
Nočná mora v čiernom nebi jesene
si nahodila husiu kožu
(Ráno s ňou pôjde na trh)
I ja
I ty
mierne spití

Neóny prezrádzajú malé tajomstvá 
a unikajú vláde tmy

Podzemné hviezdy sa kúpu v mláke
Bohyňa dažďa šľahá naše tváre 

Malá veľká noc
plná buriny a bodľačia,
ktoré nás nezarástlo 

Šliapeme vodu na chodníku
ako psy bez príbytku 

Z útrob jesene 
doznieva hlas Sandy Show
a navrch prediera sa  to,
čomu ľudia hovoria  l á s k a 

Školský zvonec prerušuje spojenie 
a vracia nás do starých lavíc
To boli časy…
Lavice popísané generáciami 

Zbytočné návraty
Konečne sami –
v suchu

S pohárom moku na perách
stres a hádam aj trochu strach 
sídliaci na 13. poschodí

Porucha nie je vo vašom  prijímači 
Dnes sa nerodí
neseje 

Spadnutá kar-anténa
S tieňohrou biela stena 

Kolesá vlakov ako tamtamy
pridržiavajú sa rytmu sŕdc 
a odvážajú unikajúcu lásku
do neznáma

Svitá
Obloha (ako my)
mierne spitá
prebúdza vtáka za vtákom 
vybledlým lunomajákom

Nie vždy hrá láska do karát 

Sny dosnívané – 
Hajde spať! 
 

D r a g o     jeseň 1981