Adilov
V meste Gordione vo Frýgijskej ríši
bájoslovný Midas vždy sa zlatom pýšil.
Gordios – tož otec jeho stal sa kráľom
Frýgie. Dovtedy bol len vidiečanom.
Veštba tak rozhodla, nuž korunu prijal,
bo prvý na voze došiel k chrámu Dia.
Voz, ktorému vďačil za kráľovský titul,
postavil Diovi priamo do príbytku.
Na vozovom oji z lykových motúzov
čerešňovho stromu Gordij splietol uzol
To lyko nemalo konca ni začiatku –
Uzol však ponúkal veštbu veľmi sladkú:
Ten, kto ho rozmotá, či ľahko či s drinou,
stane sa najväčším pánom nad Áziou.
Alexander Veľký raz prechádzal tade –
nad Áziou túžil dávno už po vláde.
Prišiel, pozrel, videl, v čom ten problém drieme –
vytasil meč, sekol – a je po probléme!
Blýska sa a hrmí v noci po zotmení –
Zeus tak požehnal to, čo Šaňo mienil.
A Aristobulos – starec od techniky –
vraj ináč by riešil gordionské triky –
By sa uzol rozvil – teda prisámvačku –
vraj stačilo z oja vytiahnuť závlačku,
ktorou bolo onô lyko upevnené…
Nie v každom však talent vojvodcovský drieme…
D r a g o 13082008
Adilov