cháron
Ó, Thanatos,
Prečo si taký krutý?
Oberáš človeka o človeka,
Berieš ho pod svoje čierne krídla
A neúprosne unášaš
Ta, odkiaľ sa nevracajú (???)
Héráklés,
Čože sa s Tvojou silou stalo,
Veď kedysi dokázal si
Sa Thanatovi postaviť
Aj zvíťaziť nad jeho mocou ???
Viem, Thanatos,
Že ruke Tvojej
Nevyhne sa
Ani jedno živé stvorenie.
Atropos,
Prečo Tvoje nožnice
Niekedy strihajú niť života
Tak veľmi skoro???
Hermés,
Odprevaď Dušu môjho Priateľa
A ochraňuj ju
Na ceste k Acherónu.
Cháron,
Prijmi obolos
A prevez Dušu jeho
Cez Léthé – rieku Zabudnutia.
Hádés,
Dozri, nech ho Tvoj senát
Prísne nesúdi.
Persefóna,
Zaveď Dušu na Elyzejské polia
A nájdi jej nádherné miesto
V Tvojej ríši.
Miesto,
Na ktorom sa raz
Určite stretneme.
S odchodom každého
Blízkeho človeka
Odchádza kúsok zo mňa
Odchádza kúsok mojej Duše
A odprevádza odchádzajúceho
Až k brehom Acherónu, rieky Nárekov,
Kókytu – rieky Zármutku,
Styxu – Zmrazujúcej rieky,
Periflegethónu – rieky Horiacej,
Léthé – rieky Zabudnutia.
Tam sa Dušička zastaví,
Na rozlúčku zamáva
Bielou šatôčkou
Vytriasajúc z nej
Omrvinky spomienok.
Potom sa rozplynie
Vo Večnosti a Nekonečne
Zasvetia
(Pamiatke Priateľa)
D r a g o 15122009
cháron