Benita Winckler1 2
(Stvorené pri príležitosti
obriezky Jošiho zbierky
Slnečnice)
Josip, ten poet sivofúzy,
čo rád sa váľa po tráve
a noc čo noc ho kopú Múzy,
vždy lieči srdcia boľavé.
Sedemkrát Miluj a raz zase (Miluj I – VII, Nezábudky – názvy zbierok Jošiho básní)
Nezábudkami zaprší –
Život objíma v celej kráse
v doline i na návrší
Miluje hviezdnej noci Ticho –
veď Orión mu učaril –
ženského tela vôňu vdýchol –
v posteli jazdí Safari
Dve farby nosí v srdca sieni –
bielu a žltozlatistú .
Biela je farba pivnej peny
Tú žltú máva neistú
Raz je to farba pod tou penou –
Dvanástka vždy mu učarí –
Jesenin s dušou nachmelenou
nemusí čakať do jari…
Inokedy to farba Slnka
Aj suchomorských slnečníc
Na lúče včielka Maja brnká …
Svet nekonečných koľajníc…
So Slnkom svetu býva milo,
kým Faeton koč neriadi
Do slnečníc sa prevtelilo
konča Jošiho záhrady
Tam, kde sme všetci svoji – naši,
tam na nás hľadia zvysoka
Pri borovičke, pri guláši …
Lúč z nebeského obloka
A píšu verše do bloka
D r a g o 13092007
Benita Winckler1 2