Kostolné zvony do tmy zvonia –
Úderov pár a potom ticho.
Večer sa halí do rúch mníchov.
Izbu zasýti smrekosmola.
Ticho narúša tikot hodín
A nekonečno v ušiach šumí –
Akoby ladil niekto struny…
Dnes Spasiteľ sa na svet zrodil.
Tíšina sadla za vrch stola,
Tíšina rozľahla sa v hlave,
Tiché sú hviezdy trblietavé …
A opäť zvon… K modlitbe volá.
Ticho samotu nenarúša,
Zo zrkadla môj dvojník hľadí –
Ľa, ani on už nie je mladý –
Sme jedno telo, jedna duša…
Myšlienky nahé ako dieťa
Do sveta práve porodené
V noci na betlehemskom sene
Na cestu Vesmírom mi svietia.
Samota splýva s dávnym mýtom
O Láske, no aj Utrpení:
Utrpenie svet dodnes plieni
Láska zalieza do úkrytov.
Z ticha pozerám na oblohu
A čakám na znamenie z neba –
Každodenného kúsok chleba
Chcem obetovať Pánu Bohu.
D r a g o 24122009