Napila sa Meluzína vína
Celú noc mi kvíli v komíne
K nebu svoje biele ruky vzpína
Na hruď chladnú si ma privinie
Do duše mi Meluzína vmieta
Vločiek bielych nepriehľadný roj
Vije vence zo snežného kvietia
Do nich vpletá biely nepokoj
So Stribogom snáď sa nepohodla
Hľadá, hľadá, kto ju pritúli
Kňažka vetrov starej Slávy zvodná
Píše chladným písmom do žuly
Vonku sa nám teda čerti ženia
Veselia sa čierne potvory
Sýpem múku vetrom udobrenia
V ohni orech skoro dohorí
……………………………
Stribog – staroslovanský boh vetrov
Meluzína – manželka Stribogova –
na uzmierenie sa jej sypala múka
alebo soľ za okno, aleboi sa do ohňa
vhodil oriešok či jablko
D r a g o 08122011