Sivota

1. februára 2012, Drahoslav Mika, V DUŠE PODSVETÍ

 
Prebúdzam, sa do sivého rána
Zem od neba delí sivý pás
Krajina dnes nie je maľovaná
Vydaní sme šedi napospas
 
Sivá hmla sa klania sivej zemi
Sivé stromy, sivé myšlienky
Od rána som sivonaladený
Balím verše sivej do plienky.
 
Preberajú vrabce sivé perie
Tráva odela sa do siva
Sivý vlk nám sivé nebo žerie
Sivá je aj márnosť šedivá
 
Sivá hlava, sivé fúzy, brada…
Som v kráľovstve sivých zrkadiel
Sivý holub na sivý plot sadá 
Sivé slnko vyzobať by chcel
 
Sivoplaz je sivomodré háďa
Z modrosivej knihy rozprávok
Sivé kvety sivú dušu hladia
Sivé oči myslia na spánok. 
 
Sivú fajku fajčí komín sivý
Sivodym mu z hrdla vylieza
Sivý mág dnes robí sivé divy
Sivé perly plačú na brezách.
 
Do siva sa celý život halí
Sivé slová lezú spod pera
Sivý deň sa na vysokom bralí
Nevie dočkať sivovečera. 
 
 
D r a g o 28122011