Polnoc je tu, čo by bičom švihol
Číhajú z tmy na nás sily zlé
Moja duša miluje sa s knihou
Muchy by mali spať na bidle.
Hrá sa so mnou mucha na skrývačku.
Zabzučí a stíchne – ani muk!
Márne krkom točím… Prisámvačku,
Pripadám si ako taký drúk.
Aj do lampy, do zrkadla mrknem –
Žiadna stopa, žiadne dé-en-á,
Prešpikuje mucha ticho mŕtve.
Na rade som teraz bzučať ja.
Lúdim tóny z bránice i z hrdla –
Vábničkuje môj hlboký bas.
Hádam by mnou mucha nepohrdla…
Trúbim teda zas a zas a zas…
Všetko márne… Bzukne a sa skryje…
Alebo mi mucha neverí?
Márne nôtim mušie melódie,
Márne škrípu pánty od dverí.
Ukrýva sa kdesi v hĺbke noci
Pritajená mušia paskuda!
Ovláda ma múch génius loci –
Mucha vo mne muchu prebúdza.
D r a g o 05012012