Kráľovná zimy zarána
Obetovala barana
Prestrela na zem
Biele rúno
Sfarbila nebo
na ponúro
Do perín bielych uložila –
Slnko –
Až mu krv stuhla v žilách…
A s ním aj Lunu bledolícu
Tehotnú – s bruškom – na lavicu.
Ponadýchla sa zhlboka
Nazrela mi do obloka
Poroniac prsty do mrazu
Maľuje zimnú oázu
Na okná dýcha,
Nechtom škriabe…
Plavím sa bielom
Na korábe –
V snehovobielej košeli
Veslujú bieli anjeli.
Chobotnice aj medúzy
Ľadový motúz pod fúzy
Ťahajú,
Kladú do kytice
Ľadienky – kvety sneholíce,
Sasanky biele, korály
Zvisajú priamo z povaly.
Zlietli sa na snem rajskí vtáci
Ľadovobieli ohniváci
Aj bielokrídle motýle.
Belostné víly spanilé
Girlandami sa ovešali –
Striebristobiele rubáše
Ani Fujavec nekmáše.
Ježko so svojim priateľom
pichajú dnes len nabielo.
Bielokňažník po bielokňažne
Už od bieleho rána túži.
Náruč má plnú bielych ruží –
Veď myslí to s ňou snehovážne.
Nevesta vločia v tejto mrzni
Zľadovatelé roní slzy.
V zľadovatelom veselí
Labutiam krídla zbeleli.
Bodľačie rastie v každom kúte
V záveji panny nedotknuté –
S ľadovou hviezdou na čele
Vyťahujú ma z postele.
D r a g o 07022012