Čo len moja mucha nevymyslí…
Dušu Sapfó v sebe objaví.
Citrón sladí, cukor je vraj kyslý…
Šteboce mi tu bez únavy.
Poradil jej Pegas či snáď Múzy,
Že má talent bzuko… -na slová.
A tak teraz vôkol lampy krúži
A je z toho celá hotová.
Bzučí už nielen tak halabala –
Bzučí v rytme, bzučiac hľadá rým,
Bzučí v metaforách moja malá,
Bzučí keď bdiem, bzučí, keď ja spím.
Bzukomuší orgán stále ladí –
S Orfeom by išla do dua.
Aj mne radí ladiť, kým som mladý
(To „mladý“ sa dobre počúva…)
Tepe mucha na nákove verše,
Ukladá ich ladne do slohy.
Vžila sa do postavenia gejše,
Ja som pre ňu chlapček úbohý.
Alexandrín, daktyly i jamby…
Iskry sršia muche spod pera.
Kto sa hanbí, ten má prázdne gamby…
Mucha na večeru prestiera…
D r a g o 10012012