Pozerá sa oknom ako sneží,
Ako zbledla zima v závisti.
Na sýkorky hladné na nábreží.
Pomodlí sa… Zuby vyčistí…
Lebo ju tak doma vychovali.
Na svadbe zas bola v kostole.
Hľadieť z okna sa dnes muche máli
A nič jej tak oči nekole,
Jak za oknom čudo, čo sa belie –
Biele strechy, biela celá zem,
Vzduchom biele vznáša sa páperie. –
Na okno sa teraz vybodnem, –
Vraví mucha a už kamsi-čosi
Ocitá sa letmo na dvore.
Medzi vločkami sa ladne nosí,
Občas krídlami sneh preorie.
A mňa núti stavať snehuliaka –
Bez rukavíc, spodkov, bez šálu…
S vrankami si muška chvíľu kráka
Podľahnúc bielemu ošiaľu.
Čudo, že ju vôbec neoziabe,
Že jej mráz nelezie za nechty,
Že jej krídla, nôžky nie sú slabé…
Zvláda aj úlohu baletky –
Primabaleríny čiernokožej
V súbore Bieleho divadla.
Panebože, kto len za to môže,
Že mucha na hlavu dopadla?!
D r a g o 10012012